Podľa rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít je neprípustné, aby v prípade, ak v mene právnickej osoby konajú spoločne najmenej dvaja členovia štatutárneho orgánu, títo udelili len jednému z nich generálnu (všeobecnú) plnú moc alebo plnú moc, rozsah ktorej je vymedzený iba druhom právnych úkonov. Takáto generálna plná moc medzi členmi štatutárneho orgánu je absolútne neplatná.
Situácia je však odlišná v prípade individuálne udelenej plnej moci na konkrétny právny úkon.
Individuálne udelená plná moc, daná jedným členom štatutárneho orgánu inému členovi štatutárneho orgánu, nepredstavuje podľa rozhodovacej praxe súdov absolútne neplatný právny úkon. V prípade udelenia plnej moci na konkrétny právny úkon totiž zostáva zachovaný princíp spoločného konania v mene právnickej osoby, a v tej súvislosti ostáva zachovaná vzájomná kontrola a zodpovednosť medzi členmi štatutárneho orgánu. Čím konkrétnejšie je plnomocenstvo špecifikované, tým skôr je možné konštatovať, že vzájomná kontrola prebehla.
[uznesenie NS SR sp. zn. 4Obdo/114/2020 zo dňa 14.12.2021 (R 10/2023); nález ÚS SR II. ÚS 374/2022 z 08.09.2022]