JUDr. Marián Valko
Vážení klienti, vážení partneri,
prostredníctvom tohto e-mailu si Vás dovoľujeme opäť v stručnosti informovať o aktuálne prijatých opatreniach v súvislosti s vírusovým ochorením COVID-19.
Dňa 28. marca 2020 boli prijaté ďalšie opatrenia Úradom verejného zdravotníctva SR. Rozšíril sa okruh prevádzok, ktoré budú môcť byť od 30. marca 2020 otvorené. Tieto prevádzky však budú musieť dodržiavať prísne hygienické obmedzenia – vstup do prevádzky len s rúškom, dezinfekcia rúk pri vstupe alebo poskytnutie jednorazových rukavíc, zabezpečenie odstupu v radoch (2 m) a obmedzenie počtu ľudí nachádzajúcich sa v prevádzke (1 nakupujúci na 25 m2). Od 9.00 hod. do 12.00 hod. (pondelok až sobota) je čas vyradený pre seniorov nad 65 rokov.
Od 6. apríla 2020 bola zavedená povinná izolácia v štátom určených zariadeniach pre osoby, ktoré vstúpia na územie Slovenskej republiky (opatrenie sa nevzťahuje napr. na osoby, ktoré majú trvalý pobyt alebo prechodný pobyt v Slovenskej republike alebo v prihraničnom pásme do 30 km od štátnej hranice, vodičov nákladnej dopravy).
Počas Veľkej noci (od 8. apríla 2020 od 0.00 hod. do 13. apríla 2020 23.59 hod.) bude platiť zákaz vychádzania; výnimkou je cesta do a zo zamestnania a v spojitosti s výkonom podnikateľských činností, nákupy základných životných potrieb, návšteva lekára, pobyt v prírode v rámci toho istého okresu, pohreb príbuzného, starostlivosť o príbuzného či susedská výpomoc.
Zo strany vlády SR boli avizované ďalšie ekonomické opatrenia, ktorých cieľom je zmiernenie dopadov pandémie na zamestnávateľov, zamestnancov a podnikateľov. Ide o oparenia vo finančnej oblasti, oblasti pracovnoprávnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia a v oblasti zdravotníctva. Tieto a ďalšie opatrenia sú postupne prijímané v rámci skrátených legislatívnych procesov.
V zmysle zmeny Zákona o službách zamestnanosti (zákon č. 5/2004 Z. z.) bude štát poskytovať zamestnávateľom príspevky na udržanie zamestnanosti, za podmienok schválených vládou SR. Po splnení podmienok ide o príspevok, na ktorý je právny nárok. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR spustilo v súvislosti s poskytnutím „príspevku na mzdu zamestnanca“ [zamestnávateľom (vrátane SZČO, ktoré sú zamestnávateľmi), ktorí museli svoje prevádzky zatvoriť na základe prijatých opatrení] a „príspevku na pokrytie strát tržieb“ (zamestnávateľom a SZČO, ktorým poklesli tržby o najmenej 20 % a SZČO, ktoré povinne zatvorili prevádzku alebo obmedzili svoju činnosť) webstránka https://www.pomahameludom.sk/ prostredníctvom ktorej je možné podávať žiadosti o príspevky.
Žiadosť o príspevok na pokrytie strát tržieb bude možné podávať až od 8. apríla 2020 od 12.00 hod. (ohľadne podmienok tohto príspevku je možné poukázať na návrh podmienok schválených vládou SR, ktoré sú zverejnené na https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/24674/1 – dovoľujeme si upozorniť, že ide o návrh opatrení schválených s pripomienkou, pričom znením tejto pripomienky resp. úplným znením týchto podmienok nateraz nedisponujeme).
Vláda SR zároveň avizovala, že sa dohodla s bankami na odklade splátok úverov. Možnosť odkladu sa bude vzťahovať na fyzické osoby, živnostníkov a malé a stredné podniky. Odklad splatnosti nebude mať za následok vedenie dlžníka banky v zozname neplatičov. Zákon o odklade splátok zatiaľ nebol schválený. V najbližších dňoch zároveň vláda SR predstaví opatrenia týkajúce sa odkladu lízingových splátok a opatrenia týkajúce sa úverov veľkých podnikov.
PREHĽAD PRIJATÝCH OPATRENÍ, KTORÉ BOLI SCHVÁLENÉ NÁRODNOU RADOU SR:
A/ Zákon o opatreniach vo finančnej oblasti (zákon č. 67/2020 Z. z., účinný od 4. apríla 2020)
Za účelom zmiernenia negatívnych následkov pandémie boli vo finančnej oblasti prijaté opatrenia, ktoré sa uplatnia počas tzv. obdobia pandémie (ide o obdobie od 12. marca 2020 do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vláda odvolá mimoriadnu situáciu), ak vláda nerozhodne o predĺžení týchto opatrení aj na dlhšie obdobie.
1. Opatrenia v oblasti správy daní
„zjednodušená forma podania“ – okruhu daňových subjektov sa umožňuje komunikovať počas obdobia pandémie aj e mailom; takéto podanie zároveň nie je potrebné doručovať v listinnej podobe (ako najjednoduchší spôsob sa navrhuje taký spôsob podania, že daňový subjekt si svoje podanie vytlačí, podpíše, naskenuje a odošle ho ako prílohu e-mailu);
„odpustenie zmeškanej lehoty“ – zmeškanie lehoty (napr. na podanie odvolania, na predloženie dokladov, atď.), ktorá uplynula počas obdobia pandémie sa odpustí bez toho, aby o to musel daňový subjekt žiadať, ak daňový subjekt zmeškaný úkon vykoná najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie; uvedené neplatí pre podanie daňového priznania a platenie dane;
„doručovanie počas pandémie“ – ak sa počas obdobia pandémie doručuje písomnosť do vlastných rúk prostredníctvom poštového podniku, postupuje sa podľa podmienok určených poštovým podnikom. Ak si fyzická alebo právnická osoba písomnosť do konca úložnej lehoty nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia písomnosti, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel;
„prerušenie daňovej kontroly“ – na žiadosť daňového subjektu sa lehota na vykonanie daňovej kontroly, ktorá začala plynúť pred začatím obdobia pandémie prerušuje na obdobie trvania pandémie (teda aj spätne, keďže ide o obdobie od 12. marca). Žiadosť o prerušenie je možné podať aj telefonicky, o čom bude spísaný úradný záznam. Daňové kontroly prerušené pred obdobím pandémie (ktoré boli prerušené z iného dôvodu ako z dôvodu pandémie) a daňové kontroly začaté počas pandémie sa prerušujú až do skončenia obdobia pandémie;
„počas obdobia pandémie sa neaktualizuje zoznam daňových dlžníkov, zoznam platiteľov DPH a zoznam vymazaných platiteľov DPH“
„prerušenie daňového konania“ – na žiadosť daňového subjektu sa daňové konanie, ktoré začalo pred začatím obdobia pandémie, prerušuje. Žiadosť o prerušenie je možné podať aj telefonicky. Daňové kontroly prerušené pred obdobím pandémie (ktoré boli prerušené z iného dôvodu ako z dôvodu pandémie) a daňové kontroly začaté počas pandémie sa prerušujú až do skončenia obdobia pandémie. Prerušenie daňového konania sa nevzťahuje na daňové konanie, v ktorom sa rozhoduje o vrátení daňového preplatku alebo sa rozhoduje o uplatnenom nároku podľa zákona o dani z príjmov;
„prerušenie premlčacích lehôt“ – počas obdobia pandémie sa prerušuje plynutie lehoty na zánik práva vyrubiť daň, plynutie lehoty, v ktorej sa premlčuje právo na vymáhanie daňového nedoplatku, a prerušuje sa plynutie lehoty na zánik práva vymáhať daňový nedoplatok;
„daňové nedoplatky“ – dlžná suma dane, ktorej splatnosť uplynie počas obdobia pandémie sa nepovažuje za daňový nedoplatok, ak je táto dlžná suma uhradená do konca kalendárneho mesiaca nasledujúce po skočení pandémie;
„odklad daňovej exekúcie počas obdobia pandémie“
„správne delikty a sankcie“ – daňový subjekt sa zbaví zodpovednosti za porušenie povinnosti podať dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov v ustanovenej lehote, ak táto lehota uplynula počas obdobia pandémie, ak daňový subjekt túto povinnosť splní do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie. V zákonom predpokladaných prípadoch sa ohraničuje lehota, za ktorú sa ukladá pokuta podľa daňového poriadku. Správca dane nevyrubí úrok z omeškania podľa daňového poriadku, ak je daň (ktorá sa stala splatnou počas obdobia pandémie) uhradená do konca kalendárneho mesiaca po skočení pandémie;
2. Opatrenia pri dovoze tovaru
Ministerstvo vnútra SR je oprávnené schvaľovať charitatívne a dobročinné organizácie, ktoré budú oprávnené dovážať tovar s oslobodením od dovozného cla a DPH; zákon bližšie vymedzuje zameranie (činnosť) týchto organizácii;
3. Opatrenia v oblasti štátnej služby
Počas obdobia pandémie môže nadriadený príslušníkovi finančnej správy umožniť výkon služobných činnosti z miesta trvalého pobytu (homeoffice), prechodného pobytu alebo z iného dohodnutého miesta. Predlžuje sa čas na vykonanie služobného hodnotenia a na povinnosť podať majetkové priznanie;
4. Daň z motorových vozidiel
Lehota na podanie daňového priznania a splatnosť dane podľa zákona o dani z motorových vozidiel, ktorá neuplynula pred začatím obdobia pandémie alebo začala plynúť počas obdobia pandémie, sa považuje za dodržanú, ak sa daňové priznanie podá a daň sa zaplatí do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.
5. Daň z príjmov
„predĺženie lehoty na podanie daňového priznania“ – posúva sa lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov a na zaplatenie dane, a to až do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci po skočení pandémie. Zákon zároveň umožňuje predĺženie lehoty na podanie daňového priznania;
„poukázanie a použitie podielu zaplatenej dane z príjmov“ – predlžuje sa lehota na podanie vyhlásenia o poukázaní podielu zaplatenej dane daňovníka; vyhlásenie možno podať do konca druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skočení obdobia pandémie. Zavádza sa možnosť prijímateľa podielu zaplatenej dane túto použiť aj na pomoc pri zmiernení negatívnych následkov pandémie, aj keď to prijímateľ nemal uvedené v rámci svojej činnosti;
„predĺženie lehoty na podanie oznámenia o zrazení dane“ – lehota na podanie oznámenia o zrazení a odvedení dane z príjmov poskytovateľa zdravotnej starostlivosti sa považuje za dodržanú, ak sa oznámenie podá do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie a v rovnakej lehote sa odvedie aj daň z príjmov;
„hlásenie a ročné zúčtovanie“ – predlžuje lehota na podanie hlásenia o vyúčtovanie dane pre zamestnávateľa, a to do konca druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skočení obdobia pandémie;
6. Účtovníctvo
Predlžujú sa niektoré lehoty, ktoré má účtovná jednotka splniť počas obdobia pandémie, ako aj povinnosť na uloženie účtovných dokumentov do registra účtovných závierok. Lehoty sa predlžujú do konca tretieho kalendárneho mesiaca po skončení obdobia pandémie alebo do lehoty na podanie daňového priznania, podľa toho ktorá z týchto lehôt uplynie skôr. Ak účtovná jednotka tieto povinnosti splní v týchto predĺžených termínoch, nebude sankcionovaná za správne delikty v zmysle zákona o účtovníctve.
7. Správne poplatky
Počas obdobia pandémie sa za úkony a konania správnych orgánov, ktoré sú potrebné na zmiernenie negatívnych následkov pandémie, neplatí správny poplatok.
8. Opatrenia v oblasti finančnej pomoci
Ustanovuje sa právny základ a podmienky na poskytnutie podpory prevádzky v malých a stredných podnikoch. Ministerstvo financií SR môže prostredníctvom Exportnej – importnej banky SR (Eximbanka) a Slovenskej záručnej a rozvojovej banky (SZRB) poskytnúť finančnú pomoc na zmiernenie pandémie. Ide o finančnú pomoc vo forme (a) záruky za úver poskytnutý prostredníctvom Eximbanky/SZRB a (b) úhrady úroky z úveru poskytnutého Eximbankou alebo SZRB (bonifikácia úroku). Finančnú pomoc je (nateraz) možné poskytnúť najviac do výšky stanovenej nariadením EÚ 1407/2013 (celková výška tzv. pomoci de minimi nesmie nepresiahnuť 200.000,- EUR v priebehu obdobia troch fiškálnych rokov. V prípade podniku vykonávajúcemu cestnú nákladnú dopravu v prenájme alebo za úhradu, nesmie výška finančnej pomoci, ak nariadenie EU neustanovuje inak, presiahnuť 100.000,-EUR v priebehu obdobia troch fiškálnych rokov).
9. Opatrenia v oblasti dohľadu nad Finančným trhom
Národnej banke SR sa umožňuje v zjednodušenej forme rozhodnutia prerušiť konania vo veci dohľadu podľa osobitných predpisov, ak okolnosti súvisiace s obdobím pandémie bránia v riadnom prejednaní a rozhodnutí veci. Národná banka SR je zároveň oprávnená predĺžiť si lehoty pre úkony alebo povinnosti, ktoré Národnej banke SR vyplývajú z osobitných predpisov (a to aj opakovane), ako aj je oprávnená (na žiadosť alebo z vlastného podnetu) predĺžiť lehoty na vykonanie úkonov a splnenie povinností zo strany dohliadaných subjektov (a to aj opakovane). Počas obdobia pandémie sa zjednodušuje spôsob komunikácie medzi dohliadanými subjektmi a Národnou bankou SR.
10. Opatrenia v oblasti Rozpočtových pravidiel
„preukazovanie podmienok na poskytnutie dotácií“ – na účely poskytovania dotácií sa splnenie podmienky, že žiadateľ o dotáciu má vysporiadané finančné vzťahy voči daňovému a colnému úradu overuje podľa poslednej aktualizácie spred obdobia pandémie;
„oprávnenia vlády“ – vláda je v čase obdobia pandémie oprávnená prevziať úver aj nad rámec stanovený zákonom o štátnom rozpočte;
„bežné výdavky podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy“ – vzhľadom na obdobie pandémie sa vytvára priestor na použitie bežných výdavkov rozpočtu z predchádzajúceho roka, ktoré z dôvodu pandémie nebolo možné použiť do 31. marca 2020, do dvoch kalendárnych mesiacov po skočení pandémie;
„porušenie finančnej disciplíny“ – počas obdobia pandémie sa prerušujú konania o uložení sankcie za porušenie finančnej disciplíny. Prerušené zostávajú aj konania o uložení sankcie, ktoré boli prerušené pred obdobím pandémie;
11. Opatrenia pre územnú samosprávu
V rámci prijatých opatrení sa obciam a VÚC umožňuje počas obdobia pandémie prekročiť mesačný limit zákonom stanovených celkových výdavkov schváleného rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka s cieľom umožniť financovanie mimoriadnych výdavkov vyvolaných pandémiou. Od začatia obdobia pandémie až do konca roka 2021 sa umožňuje subjektom územnej samosprávy použiť na úhradu bežných výdavkov aj prostriedky rezervného fondu, prípadne svoje kapitálové príjmy alebo prostriedky získané z návratných zdrojov financovania.
B/ Novela zákonníka práce (zákon č. 66/2020, účinný od 4. apríla 2020)
Národná rada SR v záujme udržania pracovných miest, možností flexibilnejšieho reagovania zamestnávateľa na dynamické zmeny schválila novelu Zákonníka práce. Do Zákonníka práce bola vložená osobitná – jedenásta časť, označená ako „Osobitné ustanovenia v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu“. Táto novelizovaná časť Zákonníka práce má v týchto mimoriadnych situáciách a udalostiach prednosť pred ostanými ustanoveniami Zákonníka práce. Novela Zákonníka práce sa dotkla aj ďalších predpisov upravujúcich alebo dopadajúcich na oblasť pracovnoprávnych vzťahov (zákon o sociálnom poistení, zákon službách zamestnanosti, zákon o starobnom dôchodkovom sporení, zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zákon o sociálnych službách).
„homeoffice“ – zamestnávateľ má právo nariadiť zamestnancovi výkon práce z domácnosti, ak to dohodnutý druh práce umožňuje. Rovnako sa ustanovuje právo zamestnanca na výkon práce z domácnosti, za podmienky, že to povaha práce umožňuje;
„skrátenie lehoty na oznámenie rozvrhnutia pracovného času“ – (s platnosťou najmenej na týždeň) zo štandardnej lehoty „najmenej týždeň vopred“ na „najmenej 2 dni vopred“. Platí pritom, že zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť aj na kratšej lehote pre takéto oznámenie;
„skrátenie lehoty na oznámenie o čerpaní dovolenky“ – zo štandardných „aspoň 14 dní vopred“ na „najmenej 7 dní vopred“ vo vzťahu k dovolenke za aktuálny kalendárny rok a „najmenej 2 dni vopred“ vo vzťahu k dovolenke, ktorá je „prenesená“ z minulého kalendárneho roka. Taktiež platí, že zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť aj na kratšej lehote pre takéto oznámenie;
„ochrana pred výpoveďou a ochrana pri návrate do zamestnania“ – ochrana pred výpoveďou sa vzťahuje aj na zamestnancov, ktorí majú dôležitú osobnú prekážku v práci z dôvodu karanténneho opatrenia, izolácie, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu alebo osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. Počas trvania dôležitej osobnej prekážky v zmysle predchádzajúcej vety zamestnávateľ nemôže dať zamestnancovi výpoveď (s výnimkou prípadov podľa § 64 ods. 3 Zákonníka práce) a príslušný zamestnanec sa pre účely § 64 Zákonníka práce (zákaz výpovede) posudzuje rovnako, ako zamestnanec, ktorý je uznaný za dočasne práceneschopného. Zároveň platí, že po návrate zamestnanca do zamestnania musí byť zamestnanec zaradený na pôvodnú prácu a pôvodné pracovisko;
„zníženie náhrady mzdy, ktorú je zamestnávateľ povinný vyplatiť zamestnancovi“ – novelizované ustanovenie je reakciou na opatrenia týkajúce sa najmä uzatvorenia niektorých druhov prevádzok. Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu celkom alebo z časti pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa ako dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume 80 % jeho priemerného zárobku (teda ide o zníženie o 20%), najmenej však v sume minimálnej mzdy; ustanovenie § 142 ods. 4 Zákonníka práce tým nie je dotknuté (to znamená, ak je uzatvorená písomná dohoda so zástupcami zamestnancov o vymedzení vážnych prevádzkových dôvodov, pre ktoré zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancovi prácu s možnosťou zníženia náhrady mzdy do výšky 60% priemerného zárobku; tieto dohody ostávajú naďalej v platnosti);
„predĺženie podporného obdobia v nezamestnanosti“ – podporné obdobie v nezamestnanosti, ktoré by uplynulo počas krízovej situácie, sa predlžuje o jeden mesiac. Toto predĺžené podporné obdobie sa zároveň nezapočítava do zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti, ktoré uplynie po skončení krízovej situácie. Zároveň sa pre vládu SR stanovuje právny rámec, v zmysle ktorého vláda SR môže na obdobie trvania krízovej situácie a na obdobie dvoch mesiacov po jej ukončení ustanoviť nariadením podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, podmienky výplaty dávky v nezamestnanosti, dĺžku podporného obdobia v nezamestnanosti a výšku dávky v nezamestnanosti. Takéto nariadenie vlády SR má prednosť pred zákonným znením;
„obmedzenie manipulácie s hotovosťou“ – počas krízovej situácie sa nebudú dávky vyplácať v hotovosti v Sociálnej poisťovni; ich výplata prostredníctvom bezhotovostného prevodu a poštovou poukážkou ostáva zachovaná; na žiadosť sa dávky poukážu na bankový účet, ktorý žiadateľ uvedie v žiadosti, ak s tým majiteľ účtu súhlasí (teda dávky je možné poukazovať aj na iný bankový účet ako na účet príjemcu dávky). Z dôvody ochrany zamestnancov Sociálnej poisťovne sa zároveň vylučuje možnosť platenia povinných príspevkov v hotovosti v pokladniciach pobočiek Sociálnej poisťovne. V čase krízovej situácie sa bude posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia vykonávať aj bez prítomnosti poistenca;
„ošetrovné“ – rozširuje sa okruh osôb, ktoré majú nárok na ošetrovné. Nárok na ošetrovné vzniká aj nemocensky poisteným osobám, ktoré sa starajú o dieťa (vlastné, osvojené, alebo zverené), ktoré vzhľadom na krízovú situáciu nemohlo po skončení obdobia rodičovskej dovolenky poistenca/poberania rodičovského príspevku poistencom nastúpiť do predškolského zariadenia. Prijatá zmena reflektuje situácie, v zmysle ktorých z dôvodu uzavretia predškolských zariadení musia starostlivosť zabezpečovať nielen rodičia, ktorých deti takéto zariadenia v čase krízovej situácie navštevovali, ale aj rodičia, ktorých deti do týchto zariadení len mali počas krízovej situácie nastúpiť;
„čestné vyhlásenie v prípade projektov na podporu udržania pracovných miest“ – poskytnutie príspevkov v rámci aktívnych opatrení na trhu práce podľa zákona o službách zamestnanosti je podmienené preukázaním splnenia určitých povinností žiadateľa ku dňu podania žiadosti o príspevok (ako napr. splnenie daňových povinností, povinností odvodu poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a pod.). Keďže posúdenie splnenia týchto povinností je pomerne zdĺhavé, bude na účely poskytnutia príspevku postačujúce preukázanie splnenia týchto podmienok čestným vyhlásením žiadateľa. Ak sa dodatočne zistí, že žiadateľ ku dňu podania žiadosti nespĺňal tieto podmienky bude žiadateľ povinný poskytnutý príspevok vrátiť. Zároveň sa zavádza fikcia v prípade zamestnávateľov, ktorým sa poskytuje príspevok, že podmienku byť zapísaný v registri partnerov verejného sektora majú splnenú do 31. decembra 2020;
„odklad povinností zamestnávateľa v súvislosti s BOZP“ v súvislosti s krízovou situáciou sa odkladá plnenie povinnosti zamestnávateľa oboznámiť zamestnanca s predpismi BOZP (§ 7 ods. 1 a 2 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci), napr. pri prijatí do zamestnania, preložení na iné pracovisko, zaradení alebo prevedení na inú prácu, pričom túto povinnosť je zamestnávateľ povinný splniť ihneď, ako to bude možné, najneskôr v dodatočnej lehote jedného mesiaca odo dňa odvolania tejto krízovej situácie. Lehota na vykonanie opakovaného oboznamovania s predpismi s predpismi BOZP (v zmysle § 7 ods. 5 2 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci) spočíva a za splnenia zákonom predpokladaných podmienok sa táto lehota predlžuje. V zmysle zákona o mimoriadnych opatreniach v súvislosti s COVID-19 v oblasti zdravotníctva sa ustanovuje, že zamestnávateľ nie je povinný v čase krízovej situácie povinný zabezpečovať niektoré povinnosti súvisiace s ochranou zdravia pri práci (uvedené v § 30 ods. 1 písm. b) až o) a ods. 2, 3, 6 a 9 zákona č. 355/2007 Z. z. – napr. posudzovanie zdravotného rizika pri práci, oznamovacie povinnosti, vypracovanie prevádzkového poriadku z hľadiska ochrany a podpory zdravia zamestnancov pri práci);
„spočívanie a predĺženie lehôt“ – niektoré z taxatívne vymenovaných lehôt stanovených v zákone o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ktorých koniec pripadne na čas trvania krízovej situácie, počas trvania krízovej situácie spočívajú. Ak koniec týchto lehôt pripadne na čas jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie, lehoty sa považujú za zachované, ak je príslušný úkon vykonaný najneskôr do jedného mesiaca odo dňa odvolania krízovej situácie
„rozšírenie právomocí vlády“ – vláda SR sa splnomocňuje na to, aby v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu mohla nariadením stanoviť výšku, podmienky poskytovania, vyplácania, čerpania, vrátenia a zúčtovania finančného príspevku poskytovaného obciam, poskytovateľom zriadeným alebo založeným obcami a neverejným poskytovateľom vybraných druhov sociálnych služieb v zariadeniach krízovej intervencie a v zariadeniach podmienených odkázanosťou zo štátneho rozpočtu, z rozpočtovej kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR
C/ Novela zákona o sociálnom poistení (zák. č. 68/2020 Z. z., účinný od 6. apríla 2020)
„odklad poistného“ – s cieľom zmiernenia ekonomických dopadov na odvádzateľov poistného sa odkladá odvedenie poistného pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú SZČO a poisteného (ktoré platí zamestnávateľ) za mesiac marec 2020 do 31. júla 2020. Táto výnimka sa však uplatní len u zamestnávateľov a povinne poistených SZČO, ktorí vykazujú pokles čistého obratu a prijímov o viac ako 40%. Spôsob určenia poklesu čistého obratu a prijímov ustanoví vláda SR nariadením. Zároveň sa vláda SR splnomocňuje na to, aby mohla v podobe nariadenia ustanoviť ďalšie obdobie, na ktoré sa nebude vzťahovať pôvodná splatnosť poistného. Ak zamestnávateľ alebo povinne poistená SZČO nezaplatia poistné za toto obdobie ani v termíne splatnosti určenom nariadením vlády, Sociálna poisťovňa im môže povoliť splátky tohto dlžného poistného bez úroku. V súvislosti s odkladom poistného boli píjate aj ďalšie legislatívno-technické úpravy, keďže odklad platenia poistného sa týka aj splatnosti povinných príspevkov na dôchodkové starobné sporenie;
„odklad preddavkov na poistné“ – predlžuje sa splatnosť preddavkov na poistné zamestnávateľa a SZČO za mesiac marec 2020 (preddavky splatné v mesiaci apríl 2020) pre zamestnávateľov a SZČO, ktorí vykazujú pokles čistého obratu a prijímov o viac ako 40%. Vláda SR sa splnomocňuje na to, aby mohla prostredníctvom nariadenia ustanoviť odklad splatnosti preddavku na poistné aj na iné mesiace.
D/ Zákon o opatreniach V oblasti zdravotníctva (zák. č. 69/2020 Z. z., účinný od 6. apríla 2020)
„zodpovednosť za správne delikty a za priestupky“ – účastníkom správnych konaní, ktorých konanie by v čase krízovej situácie bolo správnym deliktom alebo priestupkom, sa môžu zbaviť zodpovednosti, ak preukážu, že v dôsledku uplatňovania právnych predpisov, rozhodnutí správnych orgánov a prijatých opatrení v súvislosti s pandémiou, nemohli splniť povinnosti, ktorých porušenie je správnym deliktom alebo priestupkom;
„rozhodovanie per rollam“ – právnickým osobám v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR sa umožňuje, aby ich kolektívne orgány mohli prijímať svoje rozhodnutia aj per rollam, aj keď to nevyplýva z ich vnútorných predpisov alebo stanov;
„obmedzenie predaja respirátorov“ – počas krízovej situácie sa zakazuje predaj osobných ochranných prostriedkov kategórie FFP2, FFP3 inej osobe, než ustanovuje zákon (výnimkou sú napr. poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, zdravotnícki pracovníci, orgány štátnej správy alebo územnej samosprávy, podnikatelia, ktorí sú povinní zabezpečovať tieto osobné ochranné prostriedky). Cieľom je zabezpečenie bezproblémového zásobovania osobnými ochrannými prostriedkami pre osoby, ktoré sú najviac vystavené riziku nákazy. Osoba, ktorá zákaz poruší bude uložená pokuta;
„výnimky pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti“ – rozširuje sa zákonné ustanovenie, ktoré definuje správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti o ustanovenie, ktoré poskytovateľom zdravotnej starostlivosti umožní poskytnúť potrebnú zdravotnú starostlivosť aj bez použitia prostriedkov, ktoré sú inak predpísanou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti tak, aby v čo najvyššej miere bola pacientovi zabezpečená zdravotná starostlivosť;
„obmedzenie niektorých úkonov v oblasti zdravotníctva“ – v čase krízovej situácie sa nevykonávajú skúšky žiadateľov odbornej starostlivosti, nevydávajú sa osvedčenia, neposudzuje sa zdravotná spôsobilosť na prácu a nevykonávajú sa lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci (s výnimkou zdravotníckych pracovníkov). Posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu sa v čase krízovej situácie nahrádza čestným vyhlásením (vzor vyhlásenia je súčasťou zákona), ktoré sa musí následne do 90 dní od skončenia krízovej situácie nahradiť posúdením zdravotnej spôsobilosti prácu. V čase krízovej situácie sa neposudzuje zdravotný stav na účel (ne)uznania choroby z povolania, nevykonávajú sa opätovné posudzovania choroby z povolania; predlžujú sa niektoré zákonom stanovené lehoty;
„priorita celospoločenských preventívnych opatrení“ – v snahe rýchleho a efektívneho riešenia situácie a problémov počas krízovej situácie Ministerstvo zdravotníctva SR môže nariaďovať opatrenia, za porušenie ktorých sa sa uloží pokuta. Celospoločenské preventívne opatrenia majú prioritu pred vykonávaním zdravotného dohľadu na pracoviskách poskytovateľmi pracovnej zdravotnej služby, a preto v čase krízovej situácie poskytovatelia pracovnej zdravotnej služby nevykonávajú činnosť na pracoviskách zamestnávateľov; v čase krízovej situácie vykonávajú najmä poradenstvo zamerané na ochranu zdravia pri práci a predchádzanie vzniku chorôb;
„zákaz alebo obmedzenie vývozu liekov“ – Ministerstvo zdravotníctva SR môže počas výnimočného stavu, krízového stavu alebo mimoriadnej situácie formou rozhodnutia zakázať alebo obmedziť vývoz liekov, zdravotníckych pomôcok, môže upraviť predpisovanie a výdaj liekov zdravotníckych pomôcok; za porušenie takéhoto rozhodnutia sa uloží pokuta.
Jednotlivé opatrenia naďalej sledujeme a bude Vás o nich priebežne informovať. Ak by ste mali v súvislosti s vyššie uvedenými opatreniami akékoľvek otázky, prípadne máte otázky v súvislosti s podmienkami poskytnutia príspevkov, neváhajte nás kedykoľvek kontaktovať.
