V hlavnej úlohe dieťa

You are here:

Rozchod partnerov, či už žijúcich v manželskom zväzku alebo nie, je vždy náročný a bolestivý. Avšak rozchod partnerov, ktorí sú zároveň aj rodičmi maloletého dieťaťa, vyžaduje aj úpravu starostlivosti o toto maloleté dieťa a určenie spôsobu výkonu rodičovských práv a povinností.

A pokiaľ rozchod partnerov neprebehol ako výsledok konštruktívneho dialógu a vzájomnej dohody, je možné predpokladať, že ani otázka starostlivosti o spoločné dieťaťa v porozchodovom období nebola medzi partnermi vyriešená. Ako teda postupovať, keď sa partneri, ktorí sú zároveň rodičmi, rozišli, nežijú spolu a otázky ohľadom starostlivosti o ich spoločné dieťa ostali nevyriešené?

Zákonnú úpravu tejto situácie ako i možné riešenia nájdeme v zákone č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov („ZoR“).

 

1. Rodičovská dohoda

Najvhodnejšie je, ak sa rodičia na výkone starostlivosti o maloleté dieťa a úprave výkonu ich rodičovských práv dohodnú. Zákon v § 36 ZoR túto možnosť predpokladá.

Rodičovská dohoda by mala obsahovať dojednania, ktorému z rodičov sa dieťa zveruje do osobnej starostlivosti, resp. že sa zveruje do striedavej starostlivosti oboch rodičov. V prípade, ak sa dieťa zveruje do osobnej starostlivosti len jednému z rodičov, druhému by mal byť upravený styk s dieťaťom, teda vymedzenie času, kedy bude s dieťaťom druhý rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti. 

Zároveň si môžu rodičia upraviť otázky zastupovania maloletého dieťaťa a spravovania jeho majetku, či otázku výživného. Rodičovská dohoda by mala samozrejme sledovať záujem dieťaťa a byť rodičmi dojednaná tak, aby bol tento cieľ naplnený.

V prípade, ak rodičia napriek vôli dohodnúť sa nevedia dospieť k dohode, môžu využiť služby mediátora. V prípade, ak rodičia majú predstavu, ako by chceli v budúcnosti v otázke starostlivosti o maloleté dieťa fungovať, avšak nevedia dohodu sformulovať, môžu využiť služby advokáta.

Rodičovská dohoda sa nemusí uzatvárať pred notárom, nevyžaduje sa ani osvedčenie pravosti podpisov rodičov, nakoľko rodičovská dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

V praxi to znamená, že rodičia podajú návrh na okresný súd príslušný podľa bydliska maloletého dieťaťa so žiadosťou o schválenie predmetnej rodičovskej dohody súdom. Súd skúma, či je takáto dohoda v záujme maloletého dieťaťa, pričom účastníkom súdneho konania je aj kolízny opatrovník maloletého dieťaťa – príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak má súd za to, že rodičovská dohoda zabezpečuje ochranu záujmov maloletého dieťaťa, schváli túto dohodu vo forme rozsudku. Súdom schválená rodičovská dohoda má tak všetky atribúty súdneho rozhodnutia, vrátane jej vykonateľnosti.

 

2. Súdne konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa

V prípade, ak sa rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, nedohodnú na úprave výkonu ich rodičovských práv a  povinností, môže ktorýkoľvek z rodičov v zmysle § 36 ZoR podať návrh na okresný súd príslušný podľa bydliska maloletého dieťaťa. Súd môže o tejto otázke rozhodovať aj bez návrhu.

Pokiaľ sú rodičia aj manželmi a otázku rozvodu manželstva ešte nemajú medzi sebou vyjasnenú, návrh na úpravu ich rodičovských práv a povinností by sa týkal iba času do rozvodu manželstva. V prípade konania o rozvod manželstva je úprava rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu súčasťou konania o rozvod, ktorého špecifiká uvádzame v bode 3 nižšie.

Popis v tomto bode uvedeného súdneho konania o starostlivosti o maloleté dieťa sa teda týka rodičov, ktorí nie sú manželmi a rodičov, ktorí zatiaľ otázku rozvodu nechcú riešiť, resp. chcú riešiť túto otázku aj do času, kým k rozvodu manželstva dôjde.

V súdnom konaní týkajúcom sa starostlivosti o maloleté dieťa môže každý z rodičov navrhnúť súdu úpravu, ktorú požaduje. Súd po preskúmaní všetkých otázok a vykonaní dokazovania vo veci autoritatívne rozhodne, pričom nie je viazaný návrhmi rodičov.

Súd zohľadňuje záujem maloletého dieťaťa, pričom účastníkom súdneho konania je aj kolízny opatrovník maloletého dieťaťa – príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Pri otázke úpravy výživného súd posudzuje majetkové pomery každého z rodičov, ako i schopnosti a možnosti každého z rodičov prispievať na výživu ich maloletého dieťaťa.

Rodičia sa aj počas prebiehajúceho súdneho konania môžu na úprave ich rodičovských práv a povinností dohodnúť, pričom v tomto prípade by súdne konanie skončilo schválením rodičovskej dohody.

V prípade, ak sa ani počas súdneho konania nepodarí rodičom dospieť k dohode, rozhodne súd autoritatívne. Súdne rozhodnutie obsahuje výrok, ktorým sa maloleté dieťa zveruje do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, pričom druhému rodičovi sa zároveň upraví styk s dieťaťom, resp. sa maloleté dieťa zverí do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Zároveň súd rozhodne o otázke zastupovania maloletého dieťaťa a spravovania jeho majetku, ako i o otázke určenia výšky výživného, ktorou má rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, prispievať. Voči rozhodnutiu súdu je prípustné odvolanie, o ktorom bude rozhodovať príslušný krajský súd.

 

3. Rozvod manželstva a maloleté dieťa

V prípade, ak sa rodičia, ktorí sú zároveň aj manželmi, rozhodnú, resp. aspoň jeden z nich, podať návrh na rozvod manželstva, v zmysle § 24 ZoR bude súčasťou konania o rozvode manželstva aj úprava rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva.

Aj tu majú rodičia možnosť uzatvoriť rodičovskú dohodu, ktorej schválenie súdom bude súčasťou súdneho rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa.

Pokiaľ sa rodičia nedohodnú, bude o otázkach starostlivosti o maloleté dieťa na čas po rozvode manželstva rozhodovať súd obdobne, ako je uvedené v bode 2. vyššie.

Je nutné si uvedomiť, že súdne konanie o rozvod manželstva môže byť zdĺhavé. V prípade, ak rodičia, resp. aspoň jeden z nich považuje za nutné upraviť otázky výkonu rodičovských práv a povinností aj na čas do rozvodu manželstva, musia byť tieto otázky riešené v samostatnom konaní opísanom v bode 2. vyššie.

Konanie o starostlivosť o maloleté dieťa na čas do rozvodu manželstva a konanie o rozvod, ktorého súčasťou je aj úprava starostlivosti o maloleté dieťa, sa nevylučujú, môžu prebiehať za sebou, prípadne môžu prebiehať aj súčasne.

 

4. Neodkladné opatrenie a predbežná vykonateľnosť rozhodnutia

V bežnom živote rodičov po ich rozchode môže nastať situácia, kedy sa rodičia nevedia dohodnúť ani na bežných veciach týkajúcich sa ich maloletého dieťaťa, ako napríklad, kedy bude dieťa s ktorým rodičom, či koľko má ten-ktorý rodič prispievať na zabezpečenie výživy pre dieťa v nevyhnutnom rozsahu.

Situácia, kedy je maloleté dieťa iba u jedného rodiča, pričom druhému rodičovi je bránené sa s dieťaťom stretávať, alebo že je ohrozená výživa maloletého dieťaťa, lebo jeden z rodičov nijakým spôsobom na dieťa neprispieva, neznesú odklad až do času, kým súd autoritatívne o týchto otázkach rozhodne a takéto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť.

Zákon dáva v § 325 zákona č. 160/2015 z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov („CSP“) súdu možnosť nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery maloletého dieťaťa. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie na návrh niektorého z účastníkov, ale aj bez návrhu, ak je osvedčená potreba dočasnej úpravy na ochranu maloletého dieťaťa, teda do času, kým súd po vykonaní riadneho dokazovania rozhodne vo veci samej. Neodkladné opatrenie teda predstavuje nevyhnutnú včasnú autoritatívnu súdnu intervenciu na zastabilizovanie situácie pred vydaním rozhodnutia vo veci samej.

O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na súd, pričom návrh musí spĺňať zákonom požadované náležitosti. Súd o nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje uznesením, ktoré je vykonateľné už jeho doručením. To znamená, že napriek skutočnosti, že proti uzneseniu, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené, je prípustné odvolanie, o ktorom rozhoduje príslušný krajský súd, účastníci konania sú povinní sa neodkladným opatrením riadiť ešte pred nadobudnutím jeho právoplatnosti, teda okamžite po jeho doručení. Súd tak vie rýchlo dočasne upraviť pomery účastníkov, aby sa tak predišlo ujme v otázkach starostlivosti o maloleté dieťa a ochrany jeho záujmov.

V prípade, ak  je súdne konanie už v štádiu po vykonaní dokazovania a očakáva sa vydanie rozhodnutia vo veci samej, ktorého výkon môže oddialiť možnosť podať voči rozhodnutiu odvolanie, v dôsledku čoho nenadobudne rozhodnutie právoplatnosť a vykonateľnosť, dáva zákon v § 233 CSP súdu možnosť, na návrh účastníka konania, vysloviť vo výroku rozsudku, že rozsudok je vykonateľný už doručením. Uvedené musí byť zdôvodnené skutočnosťou, že by hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej škody alebo inej ujmy.

V otázke výživného zákon v § 44 CSP priamo určuje, že rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. V otázke výživného teda nie je nutné podať návrh na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, nakoľko táto nastáva priamo zo zákona. Predbežná vykonateľnosť rozsudku o výživnom znamená, že upravené výživné je potrebné uhrádzať počnúc doručením rozsudku a to aj v prípade, ak bude voči rozsudku podané odvolanie a rozsudok nenadobudne právoplatnosť.

 

5. Záver

Riešenie otázky starostlivosti o maloleté dieťa a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností je citlivá oblasť, ktorá musí byť v prvom rade posudzovaná v záujme maloletého dieťaťa a jeho ochrany.

To, akou formou bude táto otázka vyriešená, je v rukách rodičov a ich schopnosti povzniesť sa nad partnerský konflikt, ochotu spolupracovať a akceptovať v živote maloletého dieťaťa postavenie druhého rodiča. Niektorí rodičia sa na starostlivosti o ich maloleté dieťa vedia dohodnúť hneď pri rozchode, u niektorých je nutný čas, kým opadnú prvotné negatívne vášne a rodičia sa pozrú na celú situáciu s odstupom. V niektorých prípadoch však rodičia ani po čase nedospejú k dohode a vtedy je otázka starostlivosti o ich maloleté dieťa ponechaná na autoritatívne rozhodnutie súdu.

Úprava výkonu rodičovských práv a povinností ovplyvní život rodičov a najmä život dieťaťa podstatným spôsobom, určí budúce fungovanie rodiny po rozchode rodičov. Preto je nutné venovať tejto otázke náležitú pozornosť. Či už v štádiu formulácie rodičovskej dohody a podania návrhu na jej schválenie na príslušný súd, či zdôvodnenia návrhu v súdnom konaní o starostlivosti o maloleté dieťa v prípade, ak k rodičovskej dohode nedošlo.

Zastúpenie rodiča advokátom nie je v súdnom konaní povinnosťou, avšak kvalifikované právne zastúpenie môže pomôcť jednak pri dosiahnutí priorít rodiča a naplnenia najlepšieho záujmu dieťaťa, ako i pri uskutočňovaní procesných krokov v súdnom konaní, čo môže mať vplyv na dĺžku konania. Pomoc advokáta vo forme právneho poradenstva a zastúpenia v súdnom konaní dáva rodičovi istotu, že jeho rodičovské práva a to, čo ako rodič považuje za najlepší záujem dieťaťa, sú po materiálnej aj formálnej stránke súdu riadne prezentované a následne premietnuté do odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Ďalšie články

iusfuleps

©2021 Valko & Volný, s. r. o.