Vážení klienti, obchodní partneri a iní návštevníci našej webstránky, v tomto článku si Vás dovoľujeme:
1. upozorniť na možnosť „núteného“ výmazu niektorých subjektov z obchodného registra (viac);
a zároveň Vás bližšie informovať o:
2. predĺžení núdzového stavu na území SR z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19 (viac);
3. novele Zákona o DPH, ktorá umožňuje dodávateľovi znížiť si základ dane pri dodaní tovaru alebo služby, ak mu odberateľ nezaplatil (viac);
4. pozastavení plynutia lehôt v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19 (viac);
5. možnosti pre malé a stredné podniky získať finančnú podporu vo forme náhrady časti poplatkov za prihlášky ochranných známok a dizajnov, prípadne na audit v oblasti duševného vlastníctva (viac);
6. plánovaných zmenách v Zákonníku práce, ktoré sa týkajú práce formou „homeoffice“, poskytovania stravného zamestnancom, práce študentov a pôsobenia odborových organizácií u zamestnávateľa (viac);
7. návrhu slovenského „kurzarbeitu“, ktorý má v budúcnosti pomôcť zamestnávateľom a SZČO v krízových časoch (viac).
Vzhľadom na veľké množstvo a značný rozsah legislatívnych zmien a noviniek, vyberáme v tomto článku len niektoré, ku ktorým uvádzame základné informácie. Sme samozrejme pripravení kedykoľvek posúdiť akékoľvek legislatívne zmeny a novinky s ohľadom na Vaše špecifiká, prípadne Vám pomôcť s ich implementáciou. Ak by ste preto mali akékoľvek nejasnosti v súvislosti s informáciami uvedenými v tomto článku, alebo akékoľvek iné otázky, neváhajte sa na nás obrátiť.
1. Možnosť „núteného“ výmazu z obchodného registra
Novelou zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a súvisiacich právnych noriem, zverejnenou v Zbierke zákonov SR pod číslom 390/2019 Z. z. (ďalej aj „Novela OBZ“) boli do právneho poriadku SR zavedené viaceré zmeny, ktoré sa týkajú obchodných spoločností, družstiev a fungovania obchodného registra.
Na základe Novely OBZ (okrem iného) vznikli osobám zapísaným do obchodného registra nové povinnosti, ktorých nedodržanie je v určitých prípadoch sankcionované „núteným“ výmazom subjektu z obchodného registra.
V tej súvislosti si Vás dovoľujeme upozorniť, že ak ste zapísaným podnikom zahraničnej právnickej osoby alebo organizačnou zložkou podniku zahraničnej alebo slovenskej právnickej osoby a do 30. septembra 2021 nepotvrdíte údaje zapísané v obchodnom registri alebo nenavrhnete zmeny zapísaných údajov, registrový súd Vás vymaže z obchodného registra. Potvrdenie údajov (bez návrhu zmeny) sa vykonáva prostredníctvom osobitného formulára, pričom takéto podanie nepodlieha poplatkovej povinnosti.
V dôsledku Novely OBZ tiež (i) dôjde k výmazu aj iných osôb zapísaných do obchodného registra (napr. osôb, ktoré vstúpili do likvidácie pred 1. októbrom 2016 a predpokladá sa ich úpadok alebo osôb, ktoré ani do 1. decembra 2020 nesplnili povinnosť premeny menovitej hodnoty vkladov a základného imania zo slovenských korún na euro), ďalej sa napríklad (ii) rozšírila možnosť zrušenia obchodnej spoločnosti pre omeškanie s uložením účtovnej závierky a (iii) zmenil sa proces likvidácie obchodnej spoločnosti, resp. družstva.
2. Predĺženie núdzového stavu
Z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie ochorenia COVID-19 bol uznesením vlády SR zo dňa 30. septembra 2020 č. 587 (uverejneným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 268/2020 Z. z.) vyhlásený na území Slovenskej republiky núdzový stav, ktorý bol následne predlžený na v tom čase maximálne možné obdobie 90 dní od 1. októbra 2020 (ďalej aj „Núdzový stav z dôvodu pandémie“).
Dňa 29.12.2020 bola slovenským parlamentom schválená novela ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, ktorá bola zverejnená v Zbierke zákonov SR pod č. 414/2020 Z. z. (ďalej aj „Novela ÚZ“).
Novelou ÚZ bolo vláde SR udelené oprávnenie, aby Núdzový stav z dôvodu pandémie opakovane predlžovala, vždy najviac o 40 dní. S cieľom vytvoriť ústavnú poistku v rámci deľby moci a systému bŕzd a protiváh v republike, Novelou ÚZ sa zaviedla tiež nutnosť schválenia každého takého predĺženia Národnou radou SR, a to v lehote najneskôr 20 dní odo dňa účinnosti predĺženého núdzového stavu.
V súlade s oprávnením udeleným vláde SR podľa predchádzajúceho odseku, vláda SR svojím uznesením zo dňa 29. decembra 2020 č. 807 (uverejneným v Zbierke zákonov SR pod č. 427/2020 Z. z.) predĺžila Núdzový stav z dôvodu pandémie o ďalších 40 dní, tzn. do 07. februára 2021. Toto predĺženie bolo následne schválené Národnou radou SR dňa 12. januára 2021.
V rámci vyhláseného Núdzového stavu z dôvodu pandémie vláda SR prijíma rozhodnutia napr. o obmedzení slobody pohybu a pobytu zákazom vychádzania, na ktoré nadväzujú vyhlášky prijímané hlavným hygienikom SR. Tieto rozhodnutia a vyhlášky sú zverejnené v Zbierke zákonov SR (tu) a vo Vestníku vlády SR (tu).
3. Novela Zákona o DPH
S účinnosťou od 01. januára 2021 boli novelou zverejnenou v Zbierke zákonov SR pod číslom 344/2020 Z. z. (ďalej aj „DPH novela“) do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Zákon o DPH“) doplnené (okrem iného) nové ustanovenia § 25a Zákona o DPH, ktoré umožňujú dodávateľovi znížiť si základ dane pri dodaní tovaru alebo služby, ak (i) dodávateľovi odberateľ úplne alebo čiastočne nezaplatil a zároveň (ii) dodávateľova pohľadávka sa stala nevymožiteľnou. Dodávateľ tak nemá znášať stratu z odvedenia DPH, ktorá mu nebola uhradená pre platobnú neschopnosť jeho odberateľa.
Pohľadávka dodávateľa sa v zmysle doplnených ustanovení Zákona o DPH považuje za nevymožiteľnú, ak nastane niektorá z okolností taxatívne vymenovaných v Zákone o DPH (§ 25a ods. 2 Zákona o DPH), a to v nadväznosti napr. na exekúciu, konkurz, reštrukturalizáciu alebo zánik odberateľa bez právneho nástupcu. V rámci toho tiež platí, že pohľadávka v sume do 300,- EUR (vrátane dane) sa pre účely Zákona o DPH stane nevymožiteľnou automaticky uplynutím 12 mesiacov od jej splatnosti, ak platiteľ dane (dodávateľ) preukáže, že vykonal akýkoľvek úkon smerujúci k získaniu úhrady pohľadávky (takýmto úkonom pritom podľa nášho názoru môže byť napr. aj doručenie upomienky dlžníkovi).
Zníženie dane podľa § 25a Zákona o DPH sa má uviesť najneskôr v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa príslušná pohľadávka stala nevymožiteľnou. Zároveň platí, že právo platiteľa znížiť základ dane pri nevymožiteľnej pohľadávke zaniká uplynutím 3 rokov od posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol tovar alebo služba dodaná. Do tejto lehoty sa však nezapočítava napr. doba trvania exekučného, konkurzného alebo reštrukturalizačného konania (§ 25a ods. 5 Zákona o DPH).
Platiteľ (dodávateľ) nemôže vykonať zníženie základu dane pri nevymožiteľnej pohľadávke, ak odberateľ bol osobou, ktorá má osobitný vzťah k platiteľovi (závislá osoba), ak bolo dodanie vykonané po tom, čo na odberateľa bol vyhlásený konkurz alebo ak podľa okolností najneskôr v čase dodania platiteľ dane (dodávateľ) vedel, mohol vedieť alebo vedieť mal, že odberateľ mu pohľadávku nezaplatí (§ 25a ods. 4 Zákona o DPH).
4. Pozastavenie plynutia lehôt v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19
Dňa 14.01.2021 bola slovenským parlamentom schválená novela zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov (zverejnená v Zbierke zákonov SR pod číslom 9/2021 Z. z.) (ďalej aj „Novela k druhej vlne“), na základe ktorej (okrem iného) dochádza k prerušeniu plynutia lehôt.
Konkrétne, lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva,
(i) v čase odo 19. januára 2021 (ďalej aj „Deň účinnosti“) do 28. februára 2021 neplynú,
(ii) ktoré uplynuli po 31. decembri 2020 do Dňa účinnosti, sa neskončia skôr ako za 30 dní po Dni účinnosti.
Zároveň, odo Dňa účinnosti do 28. februára 2021 neplynú ani lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu. Ak však vec z dôvodu ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti, slobody alebo značnej škody strany alebo účastníka konania neznesie odklad, môže súd určiť, že prerušenie plynutia lehôt podľa predchádzajúcej vety sa nepoužije a súčasne určí novú primeranú lehotu.
Podľa Novely k druhej vlne tiež platí, že dražobník, súdny exekútor a správca sú v čase do 28. februára 2021 povinní upustiť od vykonania dražby, poverovania predajom majetku dražobníka, organizovania ponukového konania alebo iného súťažného procesu smerujúceho k predaju majetku.
5. Možnosť pre malé a stredné podniky získať finančnú podporu v oblasti duševného vlastníctva
V rámci programu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EIUPO) s názvom „Ideas Powered for Business“, ktorý podporuje Európska komisia a ktorý prebieha v spolupráci s vnútroštátnymi a regionálnymi úradmi pre duševné vlastníctvo v EÚ, majú malé a stredné podniky možnosť získať finančnú podporu až 1.500,- EUR vo forme náhrady časti poplatkov za prihlášky ochranných známok a dizajnov, prípadne na audit v oblasti duševného vlastníctva.
Bližšie informácie k tejto iniciatíve spolu s podrobnými podmienkami pre získanie finančnej podpory sú zverejnené na webstránke úradu EIUPO (tu). Žiadosti o finančnú podporu možno podávať od 11. januára 2021 v piatich časových obdobiach podľa zverejneného harmonogramu, z ktorých posledné končí 30. septembra 2021.
6. Plánované zmeny v Zákonníku práce
Predmetom schvaľovania v slovenskom parlamente (číslo parlamentnej tlače: 325) je aktuálne návrh novely zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Novela ZP“), ktorou majú byť s účinnosťou od 1. marca 2021 v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej aj „Zákonník práce“) vykonané viaceré zmeny, týkajúce sa (okrem iného) práce formou „homeoffice“, poskytovania stravného zamestnancom, práce študentov a pôsobenia odborových organizácií u zamestnávateľa. Nižšie uvádzame bližšie informácie k vybraným plánovaným zmenám v oblastiach podľa predchádzajúcej vety.
Práca formou „homeoffice“
Novelou ZP sa upresňuje, že o domácku prácu alebo teleprácu v zmysle § 52 Zákonníka práce ide v prípade, ak sa práca, ktorá by mohla byť vykonávaná na pracovisku zamestnávateľa, vykonáva pravidelne z domácnosti zamestnanca. Pravidelnosť však neznamená, že práca z domácnosti sa musí vykonávať v rozsahu celého ustanoveného týždenného pracovného času, ale môže to byť napr. aj jeden deň v týždni.
Za domácku prácu alebo teleprácu sa podľa Novely ZP nepovažuje práca, ktorú zamestnanec vykonáva príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa z domácnosti, ak to povaha práce umožňuje. O domácku prácu ani teleprácu teda naďalej nepôjde napr. v prípade, ak zamestnanec bude dočasne vykonávať prácu z domácnosti pre technické príčiny na pracovisku, mimoriadnu potrebu v daný deň a pod.
Tak, ako už platí aj v súčasnosti, zamestnávateľ bude v zmysle Novely ZP povinný zabezpečiť resp. poskytnúť zamestnancovi pracovné prostriedky na výkon domáckej práce/telepráce. Ak túto povinnosť nevie splniť, môže sa so zamestnancom dohodnúť, že zamestnanec bude používať vlastné prostriedky. Zamestnávateľ sa však takouto dohodou nezbaví svojich povinností v oblasti bezpečnosti, napr. v zmysle osobitných predpisov o ochrane osobných údajov.
Ak zamestnanec bude po dohode so zamestnávateľom pri domáckej práci resp. telepráci používať svoje vlastné prostriedky, zamestnávateľ mu bude uhrádzať preukázateľne zvýšené výdavky spojené s takýmto používaním, a to podľa podmienok dohodnutých v pracovnej alebo kolektívnej zmluve.
Novelou ZP sa zároveň má zabezpečiť, aby výkon práce z domácnosti nezasahoval do súkromného života zamestnanca a to zavedením tzv. práva na odpojenie sa. Ide o právo zamestnanca nevykonávať prácu mimo pracovného času, ak nejde o prácu nadčas alebo pracovnú pohotovosť. Zamestnanec tak nemusí pracovať po skončení pracovnej doby, počas nepretržitého odpočinku v týždni, dovolenky, sviatku a prekážky v práci. Zamestnávateľ pritom takéto nevykonávanie práce nemôže posúdiť ako porušenie pracovnej disciplíny.
Poskytovanie stravného zamestnancom
Podľa Novely ZP si zamestnanec bude môcť vybrať medzi stravovacou poukážkou (tzv. gastrolístok) a finančným príspevkom na stravovanie. To však len v prípade, ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie zamestnanca vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v inom (zmluvnom) stravovacom zariadení. Finančný príspevok na stravovanie bude oslobodený od odvodov a daní.
Výška finančného príspevku na stravovanie bude v sume, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom, najmenej však 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky. Ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom, suma finančného príspevku na stravovanie bude najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky, najviac však 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.
V zmysle prechodných ustanovení uvedených v Novele ZP vo vzťahu k podmienkam poskytovania stravného sa má ponecháť zamestnávateľom časový priestor po nadobudnutí účinnosti Novely ZP na možnosť skončenia zmlúv o zabezpečení stravovacích poukážok (uzatvorených s právnickou alebo fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby) v prípade, ak u zamestnávateľa dôjde k zmene v spôsobe prispievania na stravovanie, resp. na modifikáciu daných zmlúv, ak si poskytovanie stravovacích poukážok (tzv. gastrolískov) vyberie len časť zamestnancov.
Práca študentov
V súčasnosti môže zamestnávateľ uzatvoriť dohodu o brigádnickej práci študentov, len ak má študent štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia. Žiak strednej školy však stráca štatút nasledujúci deň po ukončení štúdia. Vysokoškolské štúdium sa skončí absolvovaním štúdia podľa príslušného študijného programu.
Absolventi tak majú problém po ukončení štúdia do času zápisu na príslušný stupeň vysokej školy vykonávať prácu na dohodu o brigádnickej práci študentov, hoci plánujú pokračovať v štúdiu.
Novelou ZP sa preto navrhuje zaviesť prezumpciu zachovania štatútu žiaka alebo študenta do 31. októbra príslušného kalendárneho roka. Z toho vyplýva, že študent, ktorý ukončí štúdium a plánuje v ňom pokračovať na ďalšom stupni, bude môcť počas prázdnin uzatvoriť so zamestnávateľom dohodu o brigádnickej práci študentov.
Pôsobenie odborových organizácií u zamestnávateľa
Novelou ZP má byť do Zákonníka práce zavedené nové pravidlo, podľa ktorého odborová organizácie bude môcť u zamestnávateľa pôsobiť, len ak všetci členovia jej príslušného odborového orgánu (určeného stanovami odborovej organizácie) sú v pracovnom pomere so zamestnávateľom (ďalej aj „Nové pravidlo pre OO“).
Z Nového pravidla pre OO majú platiť dve výnimky, a to: (i) v prípade, ak sa odborová organizácia so zamestnávateľom dohodne, že Nové pravidlo pre OO sa na príslušnú odborovú organizáciu nevzťahuje, a (ii) pre členov príslušného odborového orgánu počas obdobia 6 mesiacov odo dňa ich skončenia pracovného pomeru u zamestnávateľa.
Ďalej platí, že na odborové organizácie, ktoré začali pôsobiť u zamestnávateľa pred 1. marcom 2021, sa Nové pravidlo pre OO má začať uplatňovať až od 1. septembra 2021. Lehota do 1. septembra 2021 bude poskytnutá pôsobiacim odborovým organizáciám na zosúladenie stavu s Novým pravidlom pre OO.
Upozorňujeme, že ku dňu zverejnenia tohto článku Novela ZP ešte parlamentom nebola schválená, a teda ani nie je platná. V Novele ZP pritom v rámci prebiehajúceho legislatívneho procesu môže dôjsť k rôznym úpravám, prípadne aj k vypusteniu alebo doplneniu niektorých ustanovení.
7. Návrhu slovenského „kurzarbeitu“
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej aj „Ministerstvo práce“) pripravilo návrh nového Zákona o podpore v čase skrátenej práce (ďalej aj „Zákon o kurzarbeite“), na základe ktorého má dôjsť začiatkom roka 2022 k spusteniu slovenskej podoby tzv. „kurzarbeitu“ (ďalej aj „Slovenský kurzarbeit“), ako stáleho nástroja pomoci pre zamestnávateľov a SZČO v krízových časoch.
Podpora v rámci Slovenského kurzarbeitu má byť zamestnávateľom a SZČO poskytovaná v prípade dočasného prerušenia ich činnosti z dôvodu, ktorému nemohli predísť. Má ísť najmä o prípady mimoriadnych situácií, výnimočných alebo núdzových stavov, alebo okolnosti vyššej moci. Podporu v rámci Slovenského kurzarbeitu teda nebude možné žiadať napr. pri výpadkoch spôsobených sezónnosťou podnikania, reštrukturalizácii, plánovanej odstávke či rekonštrukcii.
Podľa informácií zverejnených Ministerstvom práce má byť pre splnenie podmienok na podporu v rámci Slovenského kurzarbeitu potrebné, aby došlo u zamestnávateľa k takému obmedzeniu činnosti, keď nemôže najmenej jednej tretine zamestnancov prideľovať prácu v rozsahu min. 10 % ustanoveného týždenného pracovného času. U SZČO musí ísť o pokles tržieb najmenej o 40 % za kalendárny mesiac v porovnaní s rovnakým kalendárnym mesiacom v predchádzajúcom kalendárnom roku.
Finančná podpora pre zamestnávateľov má pozostávať z príspevku na čiastočnú úhradu mzdových nákladov na zamestnanca za každú hodinu prekážky v práci na strane zamestnávateľa v čase skrátenej práce v sume 60 % priemerného hodinového čistého zárobku zamestnanca. Samostatne zárobkovo činné osoby majú mať nárok na príspevok vo výške 60 % svojho vymeriavacieho základu
Finančná podpora v rámci Slovenského kurzarbeitu sa má vyplácať z novozriadeného fondu zamestnanosti, ktorý bude viesť Sociálna poisťovňa. Zamestnávateľ má do tohto fondu odvádzať 0,5 % z vymeriavacieho základu zamestnanca, ale aj z náhrady mzdy, ktorú zamestnávateľ poskytne zamestnancom v období tzv. „kurzarbeitu“. O uvedených 0,5 % sa pritom má znížiť aktuálna sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti. To znamená, že odvody sa tým, ktorí poistné v nezamestnanosti platia, zvýšiť nemajú. Tým, ktorí nie sú poistení v nezamestnanosti, ako napr. SZČO, odvody stúpnu o 0,5 % z vymeriavacieho základu do fondu zamestnanosti.
Návrh Zákona o kurzarbeite je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktoré má prebiehať do 25. januára 2021. Následne má Ministerstvo práce pripomienky vyhodnotiť a pripraviť finálnu podobu návrhu zákona, ktorá bude predmetom schvaľovania. Upozorňujeme, že ku dňu zverejnenia tohto článku Zákon o kurzarbeite ešte nebol príslušnými orgánmi schválený, a teda ani nie je platný. V Zákone o kurzarbeite pritom v rámci prebiehajúceho legislatívneho procesu môže dôjsť k rôznym úpravám, prípadne aj k vypusteniu alebo doplneniu niektorých ustanovení.
